1. Jaká je vaše úplně první vzpomínka spojená s vůní?

Neviem úplne presne povedať, ktorá je moja prvá spomienka spojená s vôňou. Veľmi dlho som si napríklad nevedela spomenúť, ako vlastne voňala moja mama.

Až nedávno mi kamarátka dala ovoňať parfum, ktorý od niekoho dostala – Janine D. A v tej chvíli som si uvedomila: presne takto voňala moja mama.

Bola to trošku živočíšna, jemná, zamatová vôňa, možno s cibetom. Mama ňou mala nasiaknuté svoje hodvábne šatky, ktoré uchovávala v krásnej bielej cvakacej skrinke v spálni. Vyrobil ju môj otec. Keď sa otvorila, krásne cvakla a vo vnútri bolo aj malé zrkadielko.

Pamätám si najmä jednu horčicovožltú hodvábnu šatku s vytlačenými elegantnými dámami. Voňala presne ako ten parfum.

A tak sa mi po rokoch cez jednu vôňu zrazu vrátila vôňa maminky.

2. Která vůně pro vás znamená domov?

Keď som bola dieťa, vôňou domova bol pre mňa starý dom mojej starej mamy. Mal hrubé múry a bol trošku navlhnutý, takže v ňom bol jemne zatuchnutý vzduch. Ten sa však miešal s nádhernou vôňou starkiných koláčov a zo špajze presakovala vôňa slaniny a šunky zavesenej v chlade.

Keď sa vošlo do prednej izby, pridala sa k tomu ešte vôňa starého klavíra z 19. storočia. A pamätám si aj mamu, ako pri nedeľnom obede hrala na klavíri Beethovenovu Pre Elišku. Všetky tieto vône sú pre mňa vôňou detstva a vtedajšieho domova.

Môj dnešný domov nemá jednu charakteristickú vôňu. Keď vojdem do bytu, cítim zmes všetkého, čo v ňom mám – japonských vonných tyčiniek, éterických olejov, kadidiel a rôznych vydymovadiel. Hoci sú poukladané v zásuvkách, ich vôňa presakuje do priestoru. A možno aj podľa počasia vždy niečo iné vystúpi do popredia. Niekedy cítim viac gáfor, inokedy borovicu alebo kadidlo.

Veľmi rada mám myrhu. Keď som začala chodiť do Školy čichu a prvýkrát som ju ovoňala, musela som povedať: „S touto vôňou som prišla domov.“

Bol to pre mňa veľmi silný zážitok.

3. Existuje vůně, která vás dokáže okamžitě přenést do určitého místa nebo období vašeho života?

Určite áno. Je to vôňa Gaderskej doliny, kam sme ako deti chodievali na výlety so starou mamou, otcovou mamou.

Úplne nádherne tam vonia kryštálovo čistá voda v potoku a horko-bylinná vôňa lopúchov, ktoré rastú popri ňom. Vlastne celá dolina má pre mňa svoju osobitú, nádhernú vôňu.

Keď ju cítim, vždy ma prenesie do detstva, ale aj do obdobia strednej a vysokej školy. Do Gaderskej doliny sme totiž so starou mamou chodievali až do čias, keď som študovala na vysokej škole. Zomrela, keď som bola v poslednom ročníku, v polovici deväťdesiatych rokov.

Preto mám vôňu Gaderskej doliny – vôňu bylín a čistého potoka – veľmi silno spojenú práve s ňou.

4. Jaké vůně vyhledáváte v přírodě?

Asi úplne najviac milujem vôňu prírody po daždi. Keď je zem najprv suchá a potom zaprší, všetko začne zrazu voňať úplne inak. Nádherná je pre mňa najmä vlhká vôňa lesov v Dúbravke – sú to zmiešané lesy s ihličnanmi a borovicami a po daždi majú úžasnú vôňu.

Ale mám rada aj presný opak – keď je v auguste dlho sucho a do popredia vystúpi vôňa živíc. Osobitne milujem borovicovú živicu a vôňu kôry ihličnatých stromov.

Veľmi rada mám aj vôňu ruží rastúcich v záhrade, najmä starobylých kultivarov. A potom žlté kvety – niektoré z nich voňajú nádherne citrónovo.

Na jeseň mám zase veľmi rada vôňu popadaného lístia, ktoré po dažďoch začína trošku hniť. Vtedy výrazne cítim najmä gaštanové listy. A vonia mi aj samotná hlina.

Je toho toľko, že keby som to mala všetko vymenovať, bolo by to na dlho.

5. Kterou vůni milujete, přestože ji ostatní lidé mohou považovat za zvláštní nebo nepříjemnou?

To je naozaj výborná otázka, pretože mnohým ľuďom pripadá zvláštna napríklad vôňa ichtamolu v lekárni. Ja som túto vôňu milovala veľmi špeciálne v období, keď som bola tehotná so svojím prvým dieťaťom, synom. V malej nádobke – masťovke – som si nosila trošku tejto suroviny so sebou a občas som si k nej pričuchla dokonca aj v autobuse. Pre ostatných ľudí to muselo vyzerať naozaj zvláštne a možno aj smiešne, ale tá vôňa je pre mňa úplne špecifická.

Mám rada asi všetky také starobylé lekárenské vône – vôňu čajov, gáfru, dokonca aj vôňu Alpy.

A veľmi rada mám peruánsky balzam, ktorý sa používa napríklad pri výrobe mastičiek v lekárni. Poznám ho aj zo starej receptúry Unguentum Mikulič. Zároveň sa však peruánsky balzam používa aj v parfumérii.

A práve to úplne milujem – že jedna surovina môže byť zároveň liekom aj zložkou parfumu.

6. Je naopak nějaká vůně, kterou vůbec nesnášíte?

Vôbec nemám rada syntetické vône, ktoré sa pridávajú do pracích práškov a aviváží. Tie sú pre mňa úplne neznesiteľné – ich vôňa je veľmi silná, až priam nedýchateľná.

Podobne vnímam syntetické vône v lacných sviečkach. Príde mi až trochu nedôstojné napodobňovať vzácne vône, ako sú oud alebo jazmín, lacnými syntetickými náhradami. Mám pocit, že sa tým ich vôňa trochu sprofanizuje.

Samozrejme, je na každom, akú sviečku si kúpi a čo mu vonia. Ja však tieto výrazné syntetické vône znášam veľmi ťažko.

7. Používáte parfém? Co od něj očekáváte a podle čeho si ho vybíráte?

Kedysi som používala aj vône z parfumérií, ale momentálne ich na sebe veľmi neznesiem. Keď mám chuť dať si nejakú vôňu, väčšinou siahnem po takej, ktorú som si sama vytvorila.

Moje vône síce nevydržia tak dlho ako syntetické parfumy, ale mne to vyhovuje. Rada si k nim privoniam na zápästí, prípadne si ich dám na oblečenie, kde vydržia o niečo dlhšie. Keďže som si ich sama vytvorila, ich kompozície mi voňajú a zároveň mi pripomínajú obdobia, v ktorých vznikali. Mám s nimi spojené pekné spomienky.

Niekedy nepoužívam žiadnu vôňu. Dokonca sa stáva, že mi určitý čas nevoňajú ani niektoré moje vlastné parfumy. Potom si však na niektorý z nich znovu spomeniem, vrátim sa k nemu a opäť ho začnem používať.

Mám rada aj niektoré arabské vône. Niekoľko veľmi špecifických som si kúpila ešte v období, keď som chodila do Školy čichu, a dodnes sú pre mňa veľmi krásne. Obzvlášť mám rada jednu starobylú vôňu, ktorá sa nazýva Púštna ruža.

A potom mám ešte jednu arabskú vôňu, ktorej pôvodný názov je pre mňa príliš komplikovaný. Tá na mňa pôsobí úplne výnimočne – keď ju mám na sebe, jednoducho mi zvyšuje sebavedomie. A to mi na vôni pripadá úplne úžasné.

8. Kdybyste mohla uchovat jedinou vůni pro budoucí generace, která by to byla?

Kedysi som vždy milovala veľmi výrazné vône, ktoré ma dokázali zasiahnuť hlboko do duše – napríklad pačuli, vetiver či slamienku. Veľmi mi vonia aj kadidlo a myrha.

Momentálne by som však asi vybrala vôňu ruže. Nie úplne koncentrovanú, skôr jemnučkú vôňu ruže.

Vždy, keď pracujem s ružovými materiálmi, veľmi mi to pomáha prekonávať ťažšie obdobia v živote. Keď som smutná alebo mám pocit, že sa mi v osobnom živote nedarí, vôňa ruže akoby zaceľovala rany na duši.

A to je podľa mňa veľmi krásna vlastnosť vône ruží.

9. Jak by voněl váš život, kdyby se dal převést do jediné vonné kompozice?

Môj život by asi nevoňal ako jedna presne vystavaná parfumová kompozícia. Skôr by v ňom boli všetky vône, ktoré sú pre mňa dôležité a ktoré si nesiem so sebou.

Určite by tam bolo ambrette. Túto vôňu milujem. Pre mňa je to vôňa ľudskosti a tolerancie medzi ľuďmi.

Bola by tam aj vôňa čaju. Milujem vôňu aj chuť čierneho čaju, ale aj zelený čaj a bylinné čaje. A potom horké bylinky – palina, mäta či nechtík. Palina s mätou ma vracajú k starej mame. Keď nás, jej vnúčatá, bolelo brucho, varila nám z nich čaj. Preto sú pre mňa tieto horké bylinky akousi vôňou uzdravenia.

Určite by tam bola archangelika. Milujem jej ostrú, bylinkovú vôňu. Je pre mňa fantastická a predovšetkým veľmi čistá.

Nechýbalo by kadidlo, myrha a opopanax. Opopanax mi pripomína vôňu starých knižníc, a tie milujem. Milujem knihy, staré knihy, staré knižnice aj staré kostoly s drevenými lavicami.

Bola by tam vôňa lúčnych kvetov, mora a horských dolín. A vzduch, ktorý dýcham, keď stojím pri Šútovskom vodopáde.

A potom vône, ktoré sa možno do žiadneho parfumu vložiť nedajú. Vôňa mojich detí, keď sa narodili. Vôňa milovaného muža.

Možno teda môj život nie je jedna vonná kompozícia. Možno je to zbierka vôní ľudí, miest a chvíľ, ktoré som milovala a ktoré sú vo mne dodnes.

10. Jakou otázku o vůních bychom si podle vás měli klást častěji?

Keď som sa začala intenzívnejšie venovať vôňam, veľmi ma prekvapilo, ako hlboko dokážu zasiahnuť do emócií človeka. Najmä prírodné vône akoby dokázali vytiahnuť z veľkej hĺbky skutočné pocity a človek si vďaka nim môže uvedomiť, kým naozaj je alebo kým by chcel byť.

Možno by sme sa teda mali častejšie pýtať: Kto v skutočnosti som a čím chcem byť obklopená?

Vône vo mne vyvolávajú práve takéto otázky. Akými ľuďmi chcem byť obklopená? Koľko pravdivosti chcem mať vo svojom živote? Chcem byť obklopená skutočnými, pravdivými vzťahmi a láskou?

Mám pocit, že vône pomáhajú tieto veci prečistiť a znovu v sebe objaviť, kto v skutočnosti som a čo mi pomáha byť tým, kým naozaj chcem byť.